Putovné Súsošie Nenarodeným

02.10.2017

Misijný pamätník nenarodeným deťom je neobyčajné dielo mladého umelca Mgr. art. Martina Hudačeka. 

Úspech tohto diela iste spočíva v tom, že dokáže jemným spôsobom odkomunikovať vážnu tému bolesti po potrate, potrebu odpustenia, uzdravenia a zmierenia.

O putovaní súsošia po farnostiach Bratislavy i mimo nej budeme priebežne informmovať. Aktuálne bude do 2. októbra 2017 umiestnené v kostole Najsvätejšieho Spasiteľa (u Jezuitov).

Sme radi, že vám môžeme toto nádherné dielo bližšie predstaviť

V širšom zmysle dáva príležitosť, zamyslieť sa nad mnohorakými témami, ktoré súvisia s ochranou nenarodených detí. Osobitne nám dáva príležitosť hovoriť o bolesti, ktorú žena prežíva po umelom alebo po spontánnom potrate. Tento problém sa zvyčajne zametá pod koberec. V každej obci, farnosti sa nachádzajú ženy, ktoré sa pod nejakým vonkajším tlakom alebo z vlastného presvedčenia rozhodli ukončiť svoje neplánované tehotenstvo.

Ľudia potrebujú počuť, že toto súsošie je tu pre nich. Bolo by vhodné, keby mohli k nemu prísť kedykoľvek počas dňa na súkromné stíšenie, modlitbu, meditáciu. Iste nie je hanbou ani plakať pri súsoší.

Je normálne ak plačeme nad stratou blízkej osoby. Skúsenosť potratu sa týka každej rodiny; dnes už takmer všetci vedia o niekom, kto umelo alebo spontánne potratil. Bolo by vhodné, keby mohli k nemu prísť kedykoľvek počas dňa na súkromné stíšenie, modlitbu, meditáciu. Iste nie je hanbou ani plakať pri súsoší. Je normálne ak plačeme nad stratou blízkej osoby. Skúsenosť potratu sa týka každej rodiny; dnes už takmer všetci vedia o niekom, kto umelo alebo spontánne potratil.

Tento misijný pamätník môže byť aj vo vašej farnosti, informujte sa tu.

SLOVÁ AUTORA:

POMNÍK NENARODENÝM DEŤOM (2010)

Mgr.Art.Martin Hudáček

Vyobrazuje plačúcu matku zranenú potratom a dieťa, ktoré utešuje mamu, aby neplakala. Dieťa je zhotovené z priesvitného materiálu. Cez dieťa prechádza svetlo a pozýva mamu k spáse. Mama prijíma odpustenie od svojho dieťaťa a verí, že Boh jej tiež odpustí. To je dôvod, aby aj ona odpustila sebe. Najťažšie človek odpúšťa sám sebe, pretože čas sa nedá vrátiť späť. Avšak poučený vlastným zlyhaním sa môže zmeniť a začať nový život v pravde a láske.

KROKY NA CESTE K UZDRAVENIU:
1. Prijať pravdu, pretože ona oslobodzuje.
2. Oľutovať hriech z hľbky srdca s predsavzatím, že to už viac neurobím.
3. Odpustiť sám sebe - to znamená poučiť sa z vlastného zlyhania a stať sa odteraz ochrancom života.
4. Prežiť znovuzrodenie cez Božie milosrdenstvo a začať konečne život radosti lásky a pokoja.To, čo bolí, táto krvácajúca rana v srdci, sa od tejto chvíle môže stať prameňom hlbokej duchovnej sily.

Boh je milosrdný a odpúšťa všetkým, ktorí úprimne ľutujú, prosia Ho o odpustenie a začnú nový život. Prijatie Božieho milosrdenstva je cestou k spáse.                                                                       

Rozhovor s autorom súsošia

s Mgr.Art.Martin Hudáčekom

Práve súsošie s týmto názvom bolo v priebehu týždňa príprav na pochod "Humenné za život" (17.-22.3.2014) inštalované v kostole Všetkých svätých. Zorganizovali ho Rímskokatolícka farnosť Humenné, mesto v spolupráci s kresťasnkými cirkvami pôsobiacimi v Humennom a išlo o podujatie, ktoré má niekoľkoročnú tradíciu na celom Slovensku. Autorom neodmysliteľnej súčasti celotýždenných modlitieb - súsošia dieťaťa a matky - je mladý Banskobystričan Martin Hudáček...

O.: Vaše dielo sa stalo súčasťou národného projektu Pochod za život... Bol najprv pomník nenarodeným deťom, alebo myšlienka podujatia? Ako tieto dve veci súvisia?

M.H.: Pomník nenarodeným deťom je moja Bc. práca z roku 2010. Je umiestnená vo Vysokej nad Uhrom. Ukazuje sa, že ciele a úmysly v cirkvi sú podobné, tak sa javí jednota, ale aj použitie napr. takého súsošia na projekte Pochod za život.

O.: Súsošie znázorňuje trúchliacu ženu, ktorá cíti veľkýsmútok zo svojho potratu...

M.H.: Druhá postava predstavuje potratené dieťa, ktoré je znázornené už ako batoľa. To veľmi dojemným a uzdravujúcim spôsobom prichádza k matke, aby jej ponúklo odpustenie. Socha je vytvorená z piesku a živice, na sochu matky bol použitý umelý kameň a socha dieťaťa je z polyesteru.

O.: Aký bol váš hlavnýzámer pri vzniku tejto sochy?

M.H.: Hlavný a jediný motív je BOŽIE milosrdenstvo... BOH odpúšťa človeku a teda dieťa odpúšťa matke.

O.: Dielo sa stretlo s veľmi pozitívnym ohlasom aj v zahraničí. Prekvapilo Vás to, potešilo, motivovalo, inšpirovalo?

M.H.: Samozrejme, vždy poteší to, že aj za hranicami rozumejú "našej reči."

O.: Váš brat sa v istom článku vyjadril, že "Hlavným zámerom môjho brata pri tvorbe tohto súsošia nebolo byť slávnym, ale hovoriť o dôležitej hodnote ľudského života a potrebe chrániť ho od počatia." ... Znamená to, že Vás, i keď neplánovane, slávnym urobila?

M.H.: Ja nie som slávny, slávnesú skutky PÁNOVE.

O jeho milosrdenstve rozprávajme vždy a všetkým!