Pamätník Nenarodeným v Bratislave

23.04.2017

V nedeľu Božieho milosrdenstva, 23. apríla 2017, sme sa stretli na posviacke pomníka venovanému nenarodeným deťom. Pomník, osadený pri kostole Sedembolestnej Panny Márie v Petržalke, je na pohľad jednoduchý, avšak jemný, dôstojný a výrečný. Dominuje mu bronzový reliéf v tvare slzy, či vajíčka. Slza ako symbol smútku nad životmi potratených detí a bolesti zo skutku hriechu - potratu. Vajíčko ako symbol zrodu života, v ktorom sa počatie odohráva, je zároveň vyjadrením nádeje. V slze uložené asi trojmesačné dieťa, je mementom všetkých nenarodených.

Veľmi symbolické sú i ďaľšie prvky pomníka. Strohý mramorový kameň pripomína jeden z mnohých panelových obytných domov, ktoré sú pre túto lokalitu typické. Stáva sa tak akoby domovom týchto detí. Umiestnenie v blízkosti nemocnice, kde sa umelé potraty vykonávajú, bolo cielené. Neplánovaná, avšak veľmi, až bolestne výpovedná je bezprostredná blízkosť pomníka ku odpadového košu a kanálu. Ak to pôsobí na Vás rušivo, je potrebné si uvedomiť, že je to síce náhodná, no faktická výpoveď prozreteľnosti o skutočnosti, kde telíčka úmyselne potratených detí končia.

Autorkou pomníka je Iveta Halajová, ktorá je i dobrovoľníčkou projektu 9MZŽ. Krátky rozhovor s ňou uvádzame nižšie. Na zadnej strane pomníka nájdete i tieto údaje:

1.400.000 nenarodených detí

(áno: MILIÓNŠTYRISTOTISÍC)

To je približné číslo počtu detí zabitých potratom od 30.12.1957 do 31.12.2015., ktoré neboli pochované. Takto si budeme môcť dôstojne uctiť všetky potratené deti pri novom pamätníku v Bratislave.

Ďakujeme Sedembolestnej Matke Božej za toto cenné dielo a každému kto pomohol:

Farnosť Sedembolestnej Panny Márie v Bratislave, Onkologický ústav sv. Alžbety, veriaci farností z Petržalky a Bohu známych darcovia

Rozhovor s Autorkou Pomníka

s Ivetou Halajovou sa rozprával kňaz brat Karol Baran OFMCap


Nenarodené dieťatko v slze

1. Kedy vznikla Tvoja túžba začať sa zaoberať myšlienkou urobiť pripomienku   pamätník nenarodeným?

I.H.: Táto téma ma viac nezaujímala ako zaujímala, ani mi nenapadlo, že by som ju umelecky mala niekedy stvárňovať, ale skutočnosť bola iná. Raz sa ma môj spovedník, (br. Karol) opýtal, či by som niečo neurobila na pamiatku nenarodeným zabitým deťom a ja som povedala, že môžem to skúsiť. A pre seba som si povedala, že môžem prijať ponuku, niečo nové sa naučím a možno to bude nejako na osoh. Našla som podporu aj u učiteľky sochárstva, ku ktorej som chodievala na hodiny.

2. Čo chce vyjadriť tvoje dielo?

Plač nad hriechmi. Vedela som hneď od začiatku, že to bude niečo realistické. Nakoniec som uložila dieťatko do slzy, to mi tak napadlo, že každý musí plakať, keď si pomyslí na malé bábätká, ktoré sú denne zabíjané pre naše sebectvo. Veľkosť bábätka mi poradili moje dve kolegyne, ktoré majú deti, lebo ja som chcela vytvoriť taký menší plod najviac trojmesačný. Za to im ďakujem. Návrh slzy vznikol veľmi rýchlo v porovnaní s nasledovnou, už s veľmi pomalou, realizáciou.

3. Ako dlho si pracovala na tomto pamätníku nenarodeným?

I.H.:  Približne dva až dva a pol roka.

4. Aké ťažkosti si zažila a radosti pri vytváraní tohto diela?

I.H.:  Veľa radosti a zábavy a ešte viac starostí a rôzne prekážky, ale nakoniec sa vždy všetko vyriešilo. Už keď niečo prišlo hneď, bolo mi to divné, lebo na prekážky som si zvykla a už som ich aj čakala. Tá jedna slza ma stála veľa sĺz. Našla som nové priateľstvá, obnovenie starých... spoločenstvo. Dôvera v Pána Ježiša Krista.

ĎAKUJEME