Nositeľ Nobelovej ceny o ľudskej duši

14.06.2017

Austrálsky neurofyzik John Carew Eccles (1903-1997), nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu a medicínu (1963), jedna z nasjväčších svetových autorít v oblasti výskumu ľudského mozgu, na základe svojho vedeckého výskumu dospel k záveru: 

každý človek má nesmrteľnú dušu

John Eccles dokazuje, že ľudské vedomie, nie je výtvor hmoty. Hmota nedokáže vytvárať psychycké javy a neexistuje premena fyzickej energie na psychickú.  Iba duchovná realita dokáže vytvárať psychické javy. Tvrdenie materialistov, že myslenie je výsledkom materiálnych procesov, Eccles odmieta ako "poveru dogmatických materialistov, ktorá nemá nič spoločné so zisteniami vedy" (ref.1): "Čím väčšmi vedecký výskum objavuje pravdu o činnosti ľudského mozgu, tým zreteľnejšie dokážeme odlíšiť fungovanie mozgu od myslenia - umožňuje nám to spoznať, že myslenie je veľkolepý jav.

John Eccles zdôrazňuje, že všetci máme osobné ja - čiže nemateriálnu myseľ, ktorá koná prostredníctvom materiálneho mozgu. Teda v človeku existuje okrem materiálneho i duchovný svet mysle, pričom obe tieto skutočnosti na seba navzájom pôsobia (ref.2). Podľa tohto nositeľa Nobelovej ceny sebauvedomenie si svojho osobného ja pretrváva u každého človeka nemenné po celý život a "túto skutočnosť musíme považovať za zázrak" (ref.2). "Keďže materialistická koncepcia nedokáže vysvetliť a zdôvodniť skúsenosť našej neopakovateľnosti, som nútený prijať nadprirodzené stvorenie neopakovateľného, duchovného, osobného "ja", čiže duše." Ak to vyjadrím pomocou teologických pojmov:

každá duša je nové Božie stvorenie, vložené do ľudského zárodku (ref.3)

Človek ako jednota duše a tela

Vo chvíli oplodnenia - spojenia mužskej a ženskej pohlavnej bunky - Boh tvorí individuálnu nesmrteľnú dušu, ktorá nezaniká ani po oddelení od tela vo chvíli smrti. Vďaka nesmrteľnej duši človek v sebe nesie Boží obraz a Božiu podobu, zárodok večnosti, ktorý "nemožno zredukovať iba na hmotu" (ref.4). 

Harmonický rozvoj človeka je už od chvíle počatia naprogramovaný prostredníctvom "informácie" (genetického kódu), ktorá sa nachádza v každej bunke ľudského organizmu.  Práve táto geniálna "informácia" je zodpovedná za telesný vývin: riadi ho a usmerňuje. Je to prejav existencie a pôsobenia individuálnej ľudskej duše, ktorá zjednocuje, oživuje a stvárňuje hmotu, aby sa mohla stať telom kopnkrétneho človeka. Duša sa prejavuje v ľudskom tele a ako duchovná realita osobného ja je prítomná v každej bunke ľudského organizmu.

V Katechizme Katolíckej cirkvi čítame: "Jednota duše a tela je taká hlboká, že dušu treba považovať za "formu" tela; to znamená, že vďaka duchovnej duši je telo, zložené z hmoty, ľudským a živým telom. Duch a hmota nie su v človeku dve spojené prirodzenosti, ale ich spojenie vytvára jednu jedinú prirodzenosť " (str.365)

Súčasná veda hovorí, že každých sedem až deväť rokov dochádza na úrovni atómov k celkovej výmene hmoty v ľudskom tele. Týka sa to aj mozgu. Napriek tomu sa každých sedem až deväť rokov nemeníme na ine osoby. To, čo spôsobuje, že aj napriek času zostávame sebou a uvedomujeme si svoje nemenné ja, je duchovná duša, ktorá túto jednotu vytvára.

Človek je jednotou duše a tela, a preto sa nemôže k svojmu telu správať ako k nepotrebnej záťaži. 

Súčasná teológia vysvetľuje, že telo je prejavom duše a že duša sa realizuje prostredníctvom tela. Nesmrteľná ľudská duša má trvalý vzťah k materiálnemu telu, takže po smrti čaká na jeho zmŕtvychvstanie.


Zdroj článklu: Časopis Milujte sa! číslo 1/2015 (41), str. 13-14

Citácie:  

  • (ref.1) : A unitary hypothesis of mind-brain interaction in the cerebral cortex (1990), článok uverejnený v Proceedings of the royal Society, B 240, str. 433-451
  • (ref.2) : . How The Self Controls Its Brain, str. 38 a str. 139 (ref.3):  Evolution of the Brain, Creation of the Self, str. 237
  • (ref.4) : Gaudium et spes 18, porov. 14